Aleister Crowley
Aleister Crowley, narodený ako Edward Alexander Crowley (*12. október 1875 – † 1. december 1947), bol britský okultista, spisovateľ, horolezec, básnik a jogín. Bol vplyvným členom niekoľkých okultných organizácií, vrátane spoločností Zlatý úsvit, Argenteum Astrum, Ordo Templi Orientis. V minulosti bol známy skôr verejnými excesmi, vďaka ktorým bol „najskazenejším človekom na svete“. Dnes je známy hlavne ako okultista a autor okultným spisov, najmä Knihou zákona – ústredným textom hnutia Theléma.
Crowley bol tiež šachista, maliar, astrológ, experimentátor s narkotikami a kritik spoločnosti. Tiež tvrdil, že bol slobodomurár.
Životopis
Detstvo
Edward Alexander Crowley sa narodil na Clarendon Square č. 36 v Royal Leamington Spa, v anglickom grófstve Warwick, medzi 11:00 a polnocou 12. októbra 1875.
Jeho otec, Edward Crowley, bol inžinierom, ale ako Crowley spomína, nikdy ako inžinier nepracoval. Jeho príjmy pochádzali hlavne z lukratívneho rodinného pivovaru, ktorý mu umožil odchod na odpočinok ešte pred narodením Aleistera. Vďaka otcovej práci sa zoznámil s Aubrey Beardsleyom, známym anglickým ilustrátorom. Jeho matka Emily Bertha Bishop pochádzala z devonskej a somersetskej vetvy rodiny Bishopovcov. Obaja rodičia boli členmi vnútorného kruhu protestantského náboženského hnutia Plymouthske bratstvo.
Crowley vyrastal v uzatvorenej domácnosti Bratstva. Mohol sa hrať len s deťmi, ktorých rodičia zdieľali rovnakú vieru. Jeho otec bol fanatickým kazateľom. Cestoval po Británii a vydával pamflety. Denné štúdium Biblie a súkromné vyučovanie sa stali hlavnou súčasťou „Alikovho“ detstva.
29. februára 1880 sa narodila sestra Grace Mary Elizabeth, ale žila len päť hodín. Crowleymu dovolili vidieť jej telo a podľa jeho vlastných slov (v tretej osobe):
- Táto príhoda na neho zapôsobila zvláštne. Nevidel dôvod zbytočne sa rozrušovať. Nemohol už urobiť nič, dieťa bolo mŕtve, už to nebola jeho starosť. Toto rozpoloženie pretrvalo celý život. Nikdy sa nezúčastnil žiadneho pohrebu, okrem otcovho, na ktorý by nešiel, pokiaľ by sa necítil stredobodom pozornosti.
5. marca 1887 zomrel jeho otec na rakovinu jazyka. Tento moment bol zlomový v Crowleyho živote. Od neho začal popisovať svoje detstvo v knihe Confessions v prvej osobe.
Po otcovej smrti Crowley opustil cestu, po ktorej ho viedli rodičia. Matkina snaha udržať syna v kresťanskej viere len provokovala jeho vzdor. Ustavičné rebelantské správanie ju dovádzalo do takého hnevu, že ho potom nazývala „Šelmou“ (z Knihy zjavení). Tento pseudonym si neskôr prisvojil. Nesúhlasil, aby sa činnosti, ktoré považoval vo svojom živote za príjemné a cenné, označovali ako „hriešne“.
Univerzita
V roku 1895, potom ako dokončil Malvern College and Tonbridge School, začal navštevovať Trinity College v Cambridge. Jeho pôvodným úmyslom bolo študovať etiku (filozofiu), ale po odporúčaní vyučujúceho ho zmenil na anglickú literatúru, ktorá práve nebola vo vyučovacom pláne. Tri roky na Cambridge boli jeho najšťastnejšími, aj vďaka majetku, ktorý mu zanechal jeho otec.
V tomto čase sa navždy rozišiel s anglikánskou cirkvou, vnútorne i navonok:
- Anglikánska cirkev […] vyzerala ako obmedzujúca tyrania, ohavná ako Plymouthské bratstvo. Málo logická a viac pokrytecká.
- Keď som zistil, že kostol je povinný, okamžite som sa stiahol. Mladší dekan mi vyčítal moju neúčasť. Pre ňu som sa rozhodol samozrejme kvôli tomu, že si vyžadovala včasné vstávanie. Ospravedlnil som sa tým, že som mu povedal, že som vyrastal medzi Plymouthskými bratmi. Dekan ma poprosil, aby som ho niekedy navštívil a pohovoril si s ním o tom, ale ja som mal tú neuveriteľnú drzosť napísať mu, že „semeno zasiate otcom, zalievané slzami matky by ťažko dokázalo rásť odtrhnuté od koreňov, aj napriek jeho výrečnosti a vzdelaniu.“
V decembri 1896 sa Crowley rozhodol vkročiť na cestu okultizmu a mysticizmu, ako o tom nejasne píše. Nasledujúci rok už čítal knihy o alchýmii, mysticizme a mágii.[6] Jeho životopisec Sutin píše o kľúčovej novoročnej udalosti, ktorá bola vlastne Crowleyho prvým homo-erotickým zážitkom. Dala mu niečo, čo pokladal za „stretnutie s imanentným božstvom.“ Počas roku 1897 si uvedomil, že pozemské záležitosti sú bezvýchodiskové. Bolo to vďaka udalosti, ktorá je opísaná nižšie v časti o šachu. V októbri ho postihla krátka choroba, ktorá začala úvahy o morálke a „márnivosti všetkých ľudských snáh,“ alebo nakoniec aj o diplomatickej kariére, ktorú si Crowley predtým zvolil.
O rok neskôr uverejnil prvú zbierku básni Aceldama a odišiel z Cambridge len preto, aby sa stretol s Julianom L. Bakerom (Frater D. A.). Ten ho predstavil Samuelovi Liddellovi (MacGregor Mathers) a uviedol do hermetickej lóže Zlatý úsvit (Golden Dawn). V tom istom roku vydal ďalšiu básnickú zbierku White Stains súkromnou tlačou v počte 100 výtlačkov, ktorá bola označená ako pornografia, a v roku 1924 bol jej náklad zničený. Reprintu sa dočkala až v roku 1986.
Bisexualita
Od roku 1895 Crowley viedol intenzívny sexuálny život obyčajne s prostitútkami alebo ženami, ktoré stretol v miestnych krčmách a trafikách. Nakoniec prešiel aj na homosexuálne aktivity, v ktorých hral pasívnu úlohu. V priebehu jeho života vykonával magické sexuálne rituály so ženami aj s mužmi. Sutin opísal jeho dlhšie trvajúci vzťah s Herbertom Charlesom Pollittom, s ktorým sa stretol počas štúdií v Cambridge v roku 1897. Pollitt nezdieľal partnerovo mystické nadšenie a Crowley nakoniec vzťah ukončil so slovami:
- Povedal som mu na rovinu, že som venoval život náboženstvu a že on nezapadá do tejto schémy. Teraz vidím, aký som bol imbecil, ako som odporne a slabošsky odmietol časť jeho osobnosti.
Niekoľkokrát sa vtedy verejne vyjadril k „odporu“, keď britské právo oficiálne stavalo homosexualitu mimo zákon. Odsúdenie a uväznenie Oscara Wildea malo svoje miesto v Crowleyovom živote na Cambridge. Do jeho autobiografického úvodu k hre Tragédia sveta včlenil časť, kde sa otvorene priznal k bisexualite a pochvaľoval sex medzi mužmi. Bohužiaľ niekto odstránil inkriminované dve strany zo všetkých výtlačkov. Ostali len vo zväzkoch, ktoré Crowley rozdal svojim blízkym priateľom.
Neskôr v liste z januára 1929 napísal:
- Boli asi štyria muži v mojom živote, o ktorých by som mohol povedať, že som ich miloval. Môžeš povedať že som buzerant ak chceš, ale ja necítim to isté k ženám ako k mužom. Ženu je možné vymeniť behom pár dní.
Možno sa to zdá v rozpore s inými jeho tvrdeniami a činmi, ale celkom to vysvetľuje jeho vzťah k Pollittovi a k rôznym ženám z nižších vrstiev spoločnosti počas štúdií.
Zmena mena
Crowley takto vysvetlil rozhodnutie zmeniť si meno:
- Neznášal som, keď ma volali Alick, čiastočne kvôli nepríjemnému zvuku a vzhľadu tohto mena, a čiastočne kvôli tomu, že ma takto volala moja matka. Meno Edward mi nesedelo a jeho zdrobneniny Ted alebo Ned boli ešte menej výstižné. Alexander bolo príliš dlhé a Sandy mi pripomínalo vrkoče a pehy. Niekde som čítal, že na to, aby sa meno mohlo stať slávnym, je najvhodnejšia forma, ktorá obsahuje daktyl a spondej, ako na konci hexametru – napríklad meno Jeremy Taylor. Meno Aleister Crowley spĺňalo tieto podmienky a Aleister je keltská forma Alexandra. Toto uspokojilo moje romantické predstavy. Správne surové hláskovanie A-L-E-I-S-T-E-R navrhol bratranec Gregor, ktorý to vedel lepšie. V každom prípade, A-L-A-I-S-D-A-I-R tvoril veľmi zlý daktyl. Kvôli tomuto všetkému som prijal súčasný pseudonym — nemôžem povedať, že som úplne presvedčený, že som si ním uľahčil cestu k sláve. Nepochybne by som to urobil s hocakým menom.
Zlatý úsvit
Crowley sa zapojil do činnosti Zlatého úsvitu ako dospelý mladík. Najskôr študoval mystiku spolu s Williamom Butlerom Yeatsom a Arthurom Edwardom Waitom, z ktorých si hneď urobil nepriateľov.
Allan Bennett (Frater Achad), jeho priateľ a bývalý člen Zlatého úsvitu, uviedol Aleistera do myšlienok Budhizmu. Samuel Liddell (MacGregor Mathers), vtedajšia hlava rádu, bol na začiatku jeho mentorom v západnej mágii, neskôr sa aj on stal jeho nepriateľom. Niekoľko desaťročí po skončení Crowleyho členstva v ráde si Mathers nárokoval na autorstvo niektorých rituálov a žaloval ho za ich porušenie, keď ich Crowley verejne publikoval. Počas procesu obaja aktéri vyhlasovali, že povolali do boja armády démonov a anjelov. Rovnako obaja použili množstvo amuletov a talizmanov, vrátane Šalamúnovej pečate.
V beletristickej knihe Moonchild Crowley zobrazil Mathersa ako elementárneho podliaka s menom SRMD, čo bola vlastne skratka Mathersovho magického mena. Arthur Edward Waite sa tiež v nej objavil ako zloduch Arthwaite a Allan Bennett ako tichý asketický Mahathera Phang.
Crowley stratil vieru v schopnosti Mathersa ešte skôr, ako sa v roku 1900 objavila schizma v Zlatom úsvite. V 1904 s ním oficiálne rozviazal všetky kontakty. Potom, ešte v rovnakom roku, Crowley odcestoval do Mexika, aby sám pokračoval v magickom štúdiu. Okrem toho sa venoval horolezectvu a experimentom s kaktusmi. Zážitky opísal v štúdii The Cactus. Jeho práce naznačujú, že práve v tomto čase objavil slovo Abrahadabra.
Po určitom období cvičenia Rádžajógy, v októbri 1901, vyhlásil, že dosiahol stavu dhjána – meditačný stav, ktorý patrí k stavu samádhi. Je kľúčovým stavom v praktickom hinduistickom a budhistickom systéme. Tento stav opísal v knihe Liber ABA. Roku 1902 napísal esej Berashith (prvé slovo Genesis), v ktorej podáva meditáciu (alebo usmerňovanie myšlienok na jeden predmet) ako prostriedok k dosiahnutiu určitého cieľa. Esej popisuje ceremoniálnu mágiu ako nástroj výcviku vôle a meditácie pomocou rituálu. V eseji Science and Matter z roku 1903, Crowley nalieha k empirickému prístupu k budhizmu.
V roku 1903 sa oženil s Rosou Edith Kelly.
Rok 1904 a neskôr
V roku 1904 počas pobytu v Káhire, Crowley zažil mystický zážitok, na ktorom, ako napísal, založil svoju filozofiu, známu pod menom Theléma. Jeho žena Rose upadla do tranzu počas nezáväznej magickej evokácie a trvala na tom, aby invokoval egyptského boha Hora. 20. marca ho zavolal podľa jej pokynov, a ako napísal, „s veľkým úspechom.“ Boh mu pri invokácii oznámil, že nastáva nový magický Aeon (vek) a Crowley bude slúžiť ako jeho prorok. Rose v tranze pokračovala a detailne mu popísala pojmy, ktoré len čakali na objasnenie. Od 8. apríla do polovice tretieho dňa údajne počul hlas, ktorý mu diktoval text – Liber AL vel Legis (Knihu zákona). Ten si zapísal. Hlas sa predstavil ako Aiwass (alebo Aiwaz), „Hoor-paar-kraatov minister“, tj. Hora (starogr. Ἁρποκρατης – Harpokrates, starogr. Har-pa-chered), boha ohňa a sily, dieťaťa Isidy a Osirida, a samoustanoveného pána Nového aeonu.
Časť knihy je v čísliciach, o ktorých Crowley tvrdil, že sú nerozlúštiteľné. Telemická dogma toto tvrdenie podopiera varovaním, ktoré sa nachádza v Knihe zákona – rozprávač upozorňuje, že pokus o rozlúštenie tejto časti skončí nezmyslami. V neskoršie napísanej knihe The Law is For All Crowley upozorňuje každého, nech nediskutuje o spise medzi známymi, pretože sa obáva dogmatických problémov. Na začiatku roku 1904 Crowley vyhlásil „novú rovnodennosť bohov.“ V tom čase vôbec nevedel, čo si má počať s textom z 20. marca a dokonca ho aj niekam založil. Trvalo mu roky, kým text prijal a rozlúštil ho. Crowley podrobil svoje spisy nespočetným pokusom overovania, kým ich prijal ako oficiálnu doktrínu Horovho Nového aeonu. Zvyšok jeho profesionálneho a osobného života bol zasvätený objavovaním nových hraníc vedeckého iluminizmu.
V júli 1904 sa Rose a Aleisterovi narodila dcéra, ktorú Crowley pomenoval Nicole Nut Ma Ahathoor Hecate Sappho Jezebel Lilith Crowley. Dieťa zomrelo o dva a pol roka neskôr, v Rangúne na týfus. V lete 1906 sa im narodila ďalšia dcéra, Lola Zaza a Crowley odslúžil špeciálny ďakovný rituál.
Ďalší ďakovný rituál odslúžil 9. októbra 1906 ešte pred oficiálnym zverejnením úspešného dokončenia tzv. „Abramelinovej operácie“. Bola to realizácia magickej práce opísanej v knihe The Book of the Sacred Magic of Abramelin the Mage (Kniha svätej mágie Abramelina Mága), preloženej Mathersom z latinčiny. Udalosti, ktoré sa odohrali v tom roku, prisúdili Abramelinovej knihe ústrednú rolu v jeho magickom systéme. Hlavné zámery „veľkého diela“ popísal slovami z jeho knihy: „poznanie a rozhovor so Svätým anjelom strážnym“. Svoje dôvody voľby mien vysvetlil v eseji v prvom čísle časopisu The Equnox:
- Pretože Abramelinov systém je veľmi jednoduchý a účinný.
- Pretože všetky teórie o vesmíre sú absurdné, najlepšie je rozprávať jazykom, ktorý je jasne absurdný, tak ako umŕtvovať metafyzického človeka.
- Pretože im rozumie dieťa.
O Crowleym je známe, že bol častým a obľúbeným terčom vtedajšieho bulváru. Ten ho označil, na jeho veľké pobavenie, nálepkou „najskazenejší človek sveta“. V jednom momente bol vyhostený z Talianska po tom, čo založil v Cefalú na Sicílii Opátstvo Thelema – komunitu, ktorá mala zrkadliť jeho osobnú filozofiu.
Roku 1909 sa Aleister rozviedol s Rosou.
Argenteum Astrum a Ordo Templi Orientis
Crowleyho záujmy v roku 1907 poznamenali dve podstatné udalosti: Založenie magického rádu Argenteum Astrum (A∴A∴) a zostavenie Svätých telemických kníh.
Roku 1910 vykonal spolu s niektorými členmi A∴A∴ dramatické rituály Eulesia.
Roku 1912 vydal prvé dve časti knihy o mágii Book 4. V tom istom roku ho kontaktoval Theodor Reuss, šéf nemeckej hermetickej spoločnosti Ordo Templi Orientis. Crowley totiž zverejnil niektoré rádové tajomstvá OTO a pritom nikdy nedosiahol stupňa zasvätenia, pri ktorom by ich mohol dostať. Reuss chcel poznať zdroj úniku informácií a preto prišiel za ním. Crowley mu počas dlhého rozhovoru dokázal, že na ne prišiel sám, svojím štúdiom. Reuss ho hneď menoval šéfom anglickej pobočky OTO s názvom Mysteria Mystica Maxima.
Roky v Amerike, 1914–1918
R. B. Spencer napísal v časopise International Journal of Intelligence and Counterintelligence, že Crowley pracoval pre britskú spravodajskú službu počas svojho pobytu v Spojených štátoch v rokoch 1914 až 1918, vydávajúc sa za agenta nemeckej propagandy a priaznivca írskej nezávislosti. Jeho poslaním bolo zhromažďovať informácie o nemeckej špionážnej sieti, írskych aktivistoch a vytvárať zmätočnú propagandu s cieľom diskreditovať nemecké a írske snahy a myšlienky.
Počas pobytu v Spojených štátoch sa snažil dosiahnuť hodnosť Magister Templi v systéme A∴A∴ ktorý vytvoril. Tento proces je založený na vysvetlení každého duševného javu božským činom a tak dospieť k stotožneniu sa s univerzom. Stretával sa s rôznymi ženami, ktoré sa zúčastňovali ako kňažky rituálu v podobách egyptských bohov jeho prebiehajúcej iniciácie. Meditácia s jednou takou ženou (Jeanne Robert Foster) mu pomohla dosiahnuť ďalšiu hodnosť Magus, vzťahujúcou sa tiež k iniciačnému systému A∴A∴.
Nasledovali dve obdobia magického experimentovania. Prvé začalo v júni 1916 v New Hampshire, v chalupe Evangeliny Adams, pre ktorú napísal dve knihy o astrológii. Jeho záznamy z denníka v tomto období ukazujú nespokojnosť s rozdielom medzi pohľadom na seba a na iniciačný stupeň Magus: „Nemal by som robiť niečo materiálne, čo pre mňa nemám význam. Ale ak by som sa rozhodol, zmizne to.“ Napriek jeho odporu obetovať živé zviera, rozhodol sa ukrižovať žabu (neskôr tvrdil, že to bolo prirodzené) ako súčasť obradu, ktorá predstavovala Ježiša z Evenjelií, „s myšlienkou …, že najvyššie zneuctenie všetkých princípov môjho života zlomí moju karmu a rozpustí puto, ktoré ma zdá sa viaže.“ O viac ako mesiac užil éter. Mal víziu vesmíru v podobe modernej vedeckej kozmológie. Neskôr sa k nej často vracal vo svojich textoch.
Druhé obdobie začal na ostrove na Hudson River, potom čo kúpil miesto jedla väčšie množstvo červeného farbiva. Na skaly na oboch brehoch ostrova namaľoval nápis „Do what thou wilt“ (Rob čo chceš) – hlavné motto magického systému Theléma. Na ostrove mal vízie svojich minulých životov, ale počkal s vysvetľovaním dovtedy, až kým ich nespojí so svojim podvedomím. Na konci pobytu na ostrove mal šokujúci zážitok, ktorý ho dostal do kontaktu s „čínskou múdrosťou“, pri ktorej sa aj Theléma javila nepodstatná. Napriek tomu pokračoval v práci. Ešte pred odchodom sa vytvoril sexuálny a magický vzťah s Leah Hirsig, s ktorou sa poznal už skôr, a s jej pomocou namaľoval niekoľko plátien.
Opátstvo Theléma
Crowley a Leah Hersig založili v roku 1920 Opátstvo Theléma v Cefalú na Sicílii. Názov si vypožičali z Rebelaisovho satirického diela Gargantua, kde je „Opátstvo Theléma“ opísané ako druh anti-kláštora, v ktorom sa životy obyvateľov riadia nie na základe zákonov, stanov alebo pravidiel, ale v súlade s ich slobodnou vôľou a potešením. Táto idealistická utópia bola vzorom pre Crowleyovu komúnu. Okrem toho bola aj magickou školou s menom Collegium ad Spiritus Sanctum (Kolégium Ducha svätého). Hlavný program bol v súlade s filozofiou rádu Argenteum Astrum (A∴A∴). Jeho činnosť pozostávala z každodennej adorácie Slnka, štúdia Crowleyových spisov, pravidelných jógových a rituálnych cvičení (ktoré boli zaznamenávané), ako aj z pravidelných domácich prác. Študenti teda mali za cieľ venovať sa „Veľkému dielu“ odkrytia a prejavenia sa ich „Pravej vôle“. Na konci apríla 1923, po štvavej mediálnej kampani, konflikte s miestnymi dedinčanmi a vo vnútri skupiny, Mussoliniho fašistická vláda vyhostila Crowleyho s komunitou z Talianska.
Obdobie po Opátstve
Vo februári 1924 Crowley navštívil Gurdžijevov Inštitút pre harmonický vývoj človeka. Vtedy sa však nestretol s jej zakladateľom. Vo svojom denníku ho nazval „tip-top človekom“. Nesúhlasil s niektorými časťami v učení Inštitútu. Pri ďalšej návšteve sa stretol s Gurdžijevom.
16. augusta 1929 sa oženil v Lipsku s Máriou de Miramar z Nikaragui. Rozišli sa v roku 1930, ale nikdy sa nerozviedli.
V roku 1934 prehral súdny spor so spisovateľkou Ninou Hamnett a vyhlásil bankrot. Tá ho nazvala čiernym mágom vo svojej knihe Laughing Torso z roku 1932. Patricia „Deirdre“ MacAlpine prišla v deň rozsudku za ním a navrhla mu, že mu porodí dieťa, s čím súhlasil. Keď sa mu neskôr narodil syn, dal mu meno Aleister Ataturk. Jeho matka nehrala žiadnu mystickú alebo náboženskú úlohu v Crowleyovom živote, preto otca vídavala po pôrode len veľmi sporadicky. „Dohoda, ktorá sa hodila obom.“
Počas druhej svetovej vojny plánoval Ian Fleming dezinformačnú kampaň, pri ktorej mal Crowley vypomôcť MI5 falošnými horoskopmi. Boli pre nacistického predstaviteľa Rudolfa Hessa. Horoskopy mali neskôr súvisieť s falošnými informáciami o údajnom pro-nemeckom krúžku v Británii. Vláda nakoniec túto kampaň zrušila, keď Hess odletel do Škótska, havaroval a bol zajatý. Fleming mal v úmysle poveriť Crowleyho, aby prešetril mieru vplyvu astrológie na ďalších nacistických predstaviteľoch. Flemingovi nadriadení tento plán neschválili. Fleming rozmýšľal aj nad tým, že by Británia mohla použiť magický jazyk Enochiánčinu ako šifrovaný jazyk.
Smrť
Aleister Crowley zomrel na infekciu dýchacích ciest v penzióne v Hastingse 1. decembra 1947, vo veku 72 rokov. Bol závislý na heroíne, ktorý sa v tom čase predpisoval ako náhrada za morfium, ktoré bral dlho predtým na svoju astmu a chronickú bronchitídu. Jeho posledný doktor zomrel dvadsaťštyri hodín po tom, ako zomrel Crowley. Tlač špekulovala, že Crowley preklial doktora Thomsona preto, lebo mu odmietol ďalej predpisovať opiáty.
Jeho životopisec Lawrence Sutin sa stretol s niekoľkými verziami Crowleyovej smrti a posledných slov. Frieda Harris ho údajne počula povedať „som zmätený“, aj keď nebola pri jeho smrti. Podľa Johna Symondsa bol svedkom jeho smrti okrem zdravotnej sestry aj pán Rowe, ktorý tvrdil, že naposledy ho počul povedať „niekedy sa nenávidím.“ Životopisec Gerald Suster veril verzii, ktorú mu rozprával „pán W. H.“ Ten vtedy pracoval v penzióne, v ktorom Crowley chodiac po obývačke zomrel. Pán W. H. údajne počul hluk, keď leštil nábytok o poschodie nižšie. Hneď vstúpil do Crowleyovho apartmánu a našiel ho na podlahe mŕtveho. Patricia „Deirdre“ MacAlpine bola v ten deň na návšteve s Crowleyovým synom a tromi ďalšími deťmi. Predchádzajúce tvrdenia odmietla a spomínala studený závan vetra a úder hromu v tento, inak tichý moment jeho smrti. Crowley síce ostával pripútaný na lôžko niekoľko posledných dní života, ale bol čulý a schopný rozhovoru s ňou. Na svojej kremácii blízko Brightonu si nechal čítať Hymnu Panovi, jedno z jeho diel. Noviny o tejto udalosti referovali ako o čiernej omši. Snem mesta neskôr urobil všetky opatrenia, aby sa už nikdy v budúcnosti nestala podobná udalosť.
Theléma
Theléma (starogr. θέλημα /ˈtʰelēma/ – „vôľa“) je mystický systém, ktorý Crowley prvýkrát zverejnil v roku 1904. Odvtedy na ňom pracoval do svojej smrti. Rozmanitosť jeho spisov naznačuje, že tento systém nejde ľahko niekam zaradiť. Má prvky náboženského tradicionalizmus, humanistického pozitivizmu a meritokracie Ústredné motto znie:
„ | Rob čo chceš, nech je celý zákon. Láska je zákon, láska pod vôľou | “ |
Prvá veta motta Thelémy vyjadruje zvrchovanosť vôle a je prevzatá z prác Francoisa Rabelaisa. Crowleyho koncept vôle nie je len jednoduché presadzovanie vlastných túžob a želaní. Tiež ráta so zmyslom pre osobný osud alebo vyššie určenie a nazýva ho „Pravou vôľou“.
Druhá veta vyjadruje zjednotenie protikladov, ktoré je podľa Croleyho nevyhnutné k dosiahnutiu osvietenia. Pojem lásky veľmi často používal v sexuálnom význame, rovnako ako terminológia Zlatého úsvitu, z ktorej vychádzal. Chápal ju ako dichotómiu a napätie medzi mužským a ženským princípom, ktoré sú základom bytia, a ako sexuálnu mágiu a metaforu k určitej časti telemických rituálov.
Veda, mágia a sexualita
Crowley tvrdil, že pri štúdiu „duchovných zážitkov“ používal vedecké metódy. Dôkazom mal byť podtitul jeho časopisu The Equinoxe, ktorý znel: „Metóda vedy, cieľ náboženstva“. Pokladal za nevyhnutné overovať a experimentovať s mystickými zážitkami, nie ich slepo a prvoplánovo prijímať. Tým sa odkrývali ich prípadné ďalšie významy.
- V tejto veci bol jeden bod, ktorý som túžil dokázať: Že duchovný vzostup nezávisí od náboženských alebo morálnych pravidiel, ale je ako každá iná veda. Mágia prináša svoje tajomstvá veriacemu rovnako ako voľnomyšlienkarovi. Na to, aby ste objavili novú orchideu, nemusíte byť farným kurátorom. Samozrejme, mág musí mať určité vlastnosti, ale sú podobné ako tie, ktoré má úspešný chemik.
Crowleyho magický iniciačný systém má v podstate sexuálno-magický charakter. Crowley často podával názory na sex, ktoré v tom čase boli radikálne, a uverejnil množstvo básní a traktátov spájajúcich pohanstvo s hetero- alebo homosexuálnymi obrazmi. Sem patrí aj jedna z jeho najznámejších zbierok White Stains (1898), vydaná v Amsterdame v rovnakom roku, ktorá sa veľmi otvorene zaoberá sexuálnou tematikou. Kvôli tejto téme bola väčšina spomínaného vydania zhabaná a zničená britským colným úradom.
Sexuálna mágia je použitie sexuálneho aktu, sexuálnej energie, rozkoše, alebo stavu, ktorý prebúdza, k usmerneniu vôle alebo magického želania smerom k jeho uskutočneniu v nesexuálnom svete. Podľa Alana Greenfielda, Crowley sa inšpiroval Pascalom Beverly Randolphom, americkým abolicionistom, spiritualistom a médiom, autorom z polovice 19. storočia, ktorý písal (Eulis!, 1874) o „svadobnom momente“ (orgazme) ako o momente k „modlitbe“ k udalosti, ktorá sa má stať.
Crowley často zavádzal novú terminológiu duchovných a magických úkonov a teórii. Napríklad theurgiu nazýval „vysokou mágiou“ (high magick) a thaumaturgiu „nízkou mágiou“ (low magick). V The Book of Law a v knihe The Vision and the Voice zmenil starú aramejskú magickú formulu Abrakadabra na Abrahadabra a nazval ju novou formulou Aeonu. Známy je tiež jeho spôsob písania anglického slova „magic“ starším tvarom „magick“, čím chcel odlíšiť „skutočnú magickú vedu od všetkých jej podvodníkov.“
Všetkým svojim študentom prikazoval naučiť sa ovládať svoje mentálne a behaviorálne zvyky tak, aby dokázali podľa potreby rýchlo meniť osobnosť a názorovú orientáciu. Pre posilnenie ovládania reči odporúčal zvoliť si bežné slovo, písmeno, hlásku alebo prídavné meno v prvej osobe a nepoužívať ho napríklad počas celého týždňa. Iné cvičenie spočívalo vo vyslovovaní slova, pri ktorom si museli spôsobovať bolesť, a tak si vytvárať asociatívne mentálne upozornenie alebo pripomienku. Neskôr študent mohol osedlať „koňa“ činnosti a „býka“ mysle.
Sexizmus
Životopisec Lawrence Sutin pripomenul, že Crowley „z veľkej časti prijímal názor, ktorý bol rozšírený vo vtedajšej viktoriánskej spoločnosti, že ženy sú druhoradé bytosti najmä intelektom a citlivosťou“ Okultný bádateľ Tim Maroney ho porovnal s ďalšími postavami a hnutiami toho obdobia a ukázal, že existujú prípady, ktoré preukazujú viac rešpektu k ženám ako Crowley.
Crowley tvrdil, že ženy, okrem „vzácnych osobností“, sa starajú hlavne o to, aby mali deti, alebo konšpirujú proti svojim manželom ak ich nemajú. Tvrdil, že ich cieľom je donútiť muža, aby opustil svoju životnú prácu kvôli ich záujmom. Žena bola tolerovateľná jedine ak pomáhala mužovi v jeho diele, aj keď nemala schopnosť jeho dielo pochopiť. Podobne tvrdil, že ženy nemajú osobnosť, len formálne nasledujú svojej zvyky alebo podnety a pudy.
Napriek tomu, ak hľadal to, čo zvykol nazývať „najvyšším magicko-mystickým výsledkom“, neváhal nechať Leah Hirsingovú viesť svoj ordál. Bolo to prvý raz od schizmy v Zlatom úsvite, keď iná osoba dokázateľne prevzala vedenie rituálu jeho zasvätenia. V časti Hierophant knihy Book of Thoth vysvetľuje verš z Knihy lží a hovorí, že „žena opásaná mečom predstavuje Šarlátovú ženu v hierarchii Nového Aeonu. (…) Táto žena je Venuša ako ju pozná Nový Aeon. Už nie je len predmetom jej mužského proťajšku, je ozbrojená a odhodlaná bojovať.“
Drogy
Crowley bol pravidelným užívateľom narkotík a viedol si veľmi podrobné záznamy o svojich experimentoch s laudanuom, ópiom, kokaínom, hašišom, alkoholom, éterom, meskalínom a heroínom. Jeho priateľ a učiteľ Allan Bennett spomenul, že „inštruoval Crowleyho v magickom používaní drog.“ Pri udalosti v Káhire Aiwass odporúčal použiť konkrétne „zvláštne drogy“. S psychadelickými látkami Crowley experimentoval počas pobytu v Paríži v roku 1920, konkrétne s Anhalonium lewinii, čo je zastaraný názov pre Pejotl – kaktus, ktorý obsahuje psychoaktívnu látku meskalín. V októbri 1930 večeral so spisovateľom Aldousom Huxleyim v Berlíne. Je veľmi pravdepodobné, že pri tejto príležitosti mu Crowley predstavil pejotl.
Crowleyho závislosť na heroíne sa datuje od momentu, keď mu ho doktor predpísal na astmu a bronchitis. Tieto zážitky spracoval v románe z roku 1922 – Diary of a Drug Fiend. Na rozdiel od svojho života, v knihe popisuje šťastný koniec závislosti a rehabilitáciu pomocou magických techník a cvičení Pravej vôle. Crowley zomrel závislý na heroíne.