Pojem Alchýmia pochádza z prekladov arabských textov z 12 storočia. V týchto textoch sa nazývala al-kimiya a latinským prekladom sa z toho stala akimia, aquimia, alchimia, alchemia. Albertus Magus (1193–1280) ju nazval ars nova, nové umenie alebo tiež alchimia. D. B. Haage vzťahuje slovo chémia podľa popisu mimo iné od Zosima na Knihu Henoch.
V egypte sa počiatok alchýmie datuje od roku 3 200 pred Kristom v Egypte, kde sa využívala pri procese mumifikácie. V dobe Sassanidov (224–651 pr. n. l.) bola v Egypte založená akadémia Gundishapur a iné centrá vedy. Využívali texty preložené z gréčtiny a iných jazykov. Boli to písma o filozófii, fyzike, astronómii, geografii, medicíne a tiež o alchymii. Niektoré alchymistické texty môžu viesť k perzským a mezopotámskym prekladom. Preložený boli napríklad títo autori: Thales, Pythagoras, Empedokles, Demokritos, Sokrates, Platon a Aristoteles, ale boli tiež preložené hermetické texty, medz inými aj Smaragdová doska. Najstarším známym alchymistom je však číňan Cou Jen. Podľa legendy stojí za vznikom alchýmie boh Thovt, grécky Hermos Trismegistos, preto je alchýmia tiež nazývaná ako "hermetické umenie".
Alchýmia je tiež nazývaná "pramatkou chémie", avšak nezaoberala sa len chémiou, ale tiež celou radou ďalších vedných, prírodných, ezoterických atď. oborov ako je fyzika, mágia, mineralógia, meralurgia, špiritizmus, prírodoveda, astronómia, mytológia, medicína, sklárstvo a umenie.
Ako "správna" veda má svoje vlastné komunikačné prostriedky ako je symbolika, znaky a jazyky- išlo o zašifrované texty, ktoré dokázaly čítať len alchymisti.
Cieľ alchymistov sa nazýva Opus Magnum, alebo tiež Veľké Dielo. Veľkým Dielom sa rozumie dosiahnutie "nemožných" cieľov ako je napríklad elixír mladosti či života, premena neušľachtilých kovov na ušľachtilé a podobne. Konkrétnymi cieľmi bola výroba: Kameňa mudrcov, Elixíru života (Pitné zlato), Alkagest (všestranné rozpúšťadlo), Homunkula (umelého človeka, např. Golem). Išlo tiež o extrahovanie Kvintesencie (jadra) z látok pomocou destilácie alebo Spiritus mundi (svetový duch) z rosy. Mali tiež snahu zachytiť Strom života (kabalistický strom života zaradila alchýmia do svojho symbolického rádu ako obraz chemických procesov).
Takzvanú "Božskú moc" mal pre alchymistou oheň, ktorý mal moc nad životom, smrťou a očistou.

"Heinrich Khunrath sa na ilustráciach svojej dielne z roku 1595 Amphitheatrum Sapientiae Aeternae (Javisko večnej múdrosti) zobrazuje ako adept duchovnej alchýmie, ktorý práve ako neskôr rozenkruciáni, vzájomne spája kresťanskú a hermetickú filozófiu"
Piliére Alchýmie
1. Predstava (siedmych existujúcich kovov)
2. Základná teória stavby hmoty (Teória štyroch elementov; Teória ortuti a síry; Tria prima)
3. Transmutácia (premena kovu na zlato)
4. Symbolika
5. Remeslo a lučba
6. Smaragdová doska a predstavy o svete (mikrosvet - človek; makrosvet - vesmír)
7. Zakladateľ alchýmie (grécky Hermes, egyptský Thovt)
Symbolika
Alchymisti používali k zaznamenávaniu svojich diel riekanky a záhadné, takmer nezmyselné texty, alebo symboliku:
• Drak = prežitok a vízia pracujúceho alchymistu; symbolizuje podsvetný princíp hada a vzdušný princíp vtáka
• Požierajúci svoj chvost (Uroboros) symbolizuje kolobeh, cyklus; "Jedno = Všetko"
• "Opus vychádza z jednej veci a k jednej vedie späť."
• Merkuria = Ortuť; v hmote skrytý duch
• Lapis = Kameň
• Vitriol - v alchýmii skalica modrá, zelená a biela, symbol transmutácie - umelej výroby zlata
• Salamandr - nie obojživelník, ale surovina pre výrobu Kameňa mudrcov
• Slunce a Měsíc - Síra a Ortuť
• Roztrhej knihy - rada: zabudni na intelekt a plne sa oddaj Bohovi
• Orel a labuť - symbolizujú oddelenie ducha a látky
• Zelený lev - "mladosť" látky (ruda)
• Červený lev - "dospelosť" látky (zlato vyrobené z rudy)
• Kvintesence - piata esencia; podľa alchymistov podstata štvorice základných stavebných prvkov hmoty